Naucit sa jazdit autom nieje vobec jednoduche. Urobila som si vodicak a sestnast rokov som vobec nejazdila. Stratila som odvahu tak som si kupila kondicne jazdi. Dve hodiny za 500SK. Juchaaaaa!!!
Ucitel autoskoly to ma so mnou tazke. Ked som po krizovatke presla do protismeru utieral si pot z cela ale len sucho poznamenal: Mlada pani niesme v anglicku. Zakruty rezem zasadne zadnymi kolesami cez chodnik a ucitel na to: To je auto nie bicikel. Mame 4 kolesa.
Moja maximalna rychlost: 32kmh a aj tak mam smrt v ociach. Aj pri tej richlosti som uz predbiehala. Zatial len bager a konsky povoz. Ked sme isli mimo mesta oproti nam boli same koloni aut. A vnasom pruhu aka radost cesta prazdna. Na ceste len mi. Ale v spatnom zrkadle zistujem ze kolona za nami od Martina az do Ruzomberka. A vsetci soferi su akysi nervozny a nedrzia volant ale mi cosi ukazuju. Ale ja nerozumiem posunkovej reci. Tak sa na nich milo usmievam a nohou dotlacim plyn na doraz.
Tvrdym orieskom pre mna je zaparkovat do nasej garaze. Treba ist  do kopceka aj otacat volantom dat pozor aby som nenarazila predny cifernik co sa mi uz skoro stalo lebo namiesto brzdy som prytlacila plyn srdce som mala v krku. Snad sa to raz naucim. Drzte mi palce.


Fakt skutocny pribeh

                                                    cavte

Prístupov 2257

Kvalita článku